Pérez-Reverte Arturo – Kráľovná juhu

Vydavateľstvo: Slovart, 2006
Detaily

• 414 strán
• pevná s prebalom väzba
• slovenský jazyk

Strhujúci, ale citlivý a psychologicky dokonale prepracovaný príbeh z prostredia narkomafie, odohrávajúci sa na troch kontinentoch. Hlavnou hrdinkou je mladá Mexičanka, ktorá sa zhodou osudových okolností a v podstate proti svojej vôli stane šéfkou firmy operujúcej v Stredomorí a zabezpečujúcej prepravu drog z Mexika, Kolumbie, Maroka k európskym distribútorom, teda Kráľovnou juhu.
Čo sa mi páčilo:
„Ak tento telefón zazvoní, bude to znamenať, že som mŕtvy, a ty utekaj. Tak rýchlo, ako vládzeš, zlatko. Utekaj a nezastavuj sa, pretože ja tam už nebudem, aby som ti pomohol.“
Na tento román ma namotali práve tieto dve vety. Zaujali ma natoľko, že som ho prečítala za dva dni. Raimundo Dávila Parra, prezývaný Blondiak Dávila je známi drogový pašerák. Ako to už v tejto branži býva, jedného krásneho dňa ho na objednávku tajomného anonyma zabijú. Terese Mendosovej, jeho priateľke, napriek tomu, že je nevinná, je nad slnko jasné, že práve ona je ďalším terčom na odstrel. Preto utečie do Španielska, kde ju na krátku dobu pošlú za mreže. Vo väzení si ju obľúbi jej spolubývajúca a prezradí jej miesto úkrytu pol tony prvotriedneho kokaínu. Takto sa začína zaujímavý príbeh jednej obyčajnej Mexičanky, ktorá sa vypracuje na „Kráľovnú juhu“, šéfku niekoľko miliardového drogového impéria, pred ktorou sa poklonia aj ruskí, talianskí, marockí a kolumbijskí drogoví baróni.
Teresa sa narodila v chudobnej štvrti v Mexiku a privyrábala si predajom kokaínu. Občas si šňupla aj ona, ale vždy v rámci „normy“, čiže sa jej podarilo zachovať zdravý rozum. Napriek tomu, že nemá žiadne vzdelanie, je veľmi chytrá a vie si zrátať 2+2.
Čo sa mi nepáčilo:
Na mňa je tu príliš veľa hudby. Neustále vyhrávajú nejaké mexické kapely, ktoré spievajú o známych mafiánoch, feťákoch a drogových díleroch. Mne tie mená nič nehovorili, ja tých „hrdinov“ nepoznám, možno aj preto mi strašne liezli na nervy. Rozprávačom príbehu je aj jeden novinár, ktorý píše článok o Kráľovnej juhu a dosť často sa preskakuje z neho na Teresu, veľakrát som sa v tom stratila a nebolo mi hneď jasné kto práve hovorí. A potom ten koniec, nejako mi unikla pointa a dodnes som ju nepochopila.
Odhliadnuc od týchto maličkostí sa mi tento román páčil, jedenkrát sa dá prečítať, ale knihu by som si nekúpila.