Vydavateľstvo: Argo, Triton,
2011
Detaily
- 384 strán
- pevná väzba
- český jazyk
Anotácia: Anderson Lake pracuje pro společnost AgriGen v
Thajsku jako kalorik. Navenek je ředitelem továrny, ale nenápadně pročesává
bangkokská tržiště, hledá potraviny, o kterých se myslelo, že už neexistují, a
doufá, že se zmocní bohatství ztracených kalorií minulosti. Potom ale potká
Emiko... Emiko je dívka na klíček, zvláštní a překrásné stvoření. Není to lidská
bytost, patří mezi Novolidi; je uměle vytvořená, vypěstovaná v líhni.
Naprogramovali ji, aby uspokojovala dekadentní rozmary jistého obchodníka z
Kjóta, ale teď skončila na ulicích Bangkoku. Novolidi někdo bere jako tvory bez
duše, jiní je zase mají za ďábly. Pracují jako otroci, vojáci, jako hračky
bohatých. Jsme v mrazivé blízké budoucnosti, kdy svět ovládají kalorické
korporace, ropný věk pominul a vedlejší dopady bioinženýrských chorob řádí po
celém glóbu. Co se bude dít, když se kalorie stanou měnou?
Když se bioterorismus stane nástrojem velkých korporací a když jeho následky
naženou lidstvo do éry posthumánní evoluce?
Nadějný nový autor Paolo Bacigalupi napsal jeden z nejlépe hodnocených science
fiction románů poslední doby.
Dívka na klíček získala ve Spojených
státech hned pětici významných žánrových cen. Je to svižný dystopický thriller,
ale i vize blízké budoucnosti, ostrá jako žiletka.
Moje dojmy:
Počas trojtýždňového trápenia, kedy som zápasila s týmto
románom, som napísala štyri strany poznámok. Bolo by to super, pokiaľ by sa
neopakovali dokola stále tie isté vety: O čom to do kelu je?, alebo
Kurnik šopa, čo je to tá kličkopružina?, alebo Len ja som taká blbá, že
nechápem o čo ide? Napísala som
aj zopár šťavnatejších viet, ale nadávky sem skutočne nepatria, tak si ich
nechám radšej pre seba. Pokúsim sa teda napísať slušne a kultivovane moje
dojmy z tejto knihy.
Svet, ako ho poznáme my, už neexistuje. Neviem ako dlho,
netuším aký je rok, kedy sa toto všetko odohráva... Nachádzame sa v Thajsku,
v Bankoku v jednej továrni na ani netuším čo... Veď sme iba na
začiatku príbehu, tak nepotrebujeme hneď všetko vedieť. Okrem iného, sa tu
vyrába aj takzvaná kličkopružina. Že neviete čo to je? Vitajte v mojom svete,
lebo žiaľ ani ja netuším čo to vlastne je. Ak budete pozorne čítať, niekde ku
koncu knižky sa to dozviete... Ale ako píšem, sme iba na začiatku. Elektrika
neexistuje, všetko je poháňané Kalóriamy a Joulamy. Ako? Dobrá otázka, žiaľ opäť
bez odpovede. Sú však počítače, na šlapací pohon. Nebuďte nároční, nechcite
vedieť ako môžu fungovať. Mne sa pri tom vybavuje babkin starý šlapací šijací
stroj značky Zinger :) Tak asi tak nejak, len je to počítač :) Jedinou mernou jednotkou sú kalórie. Čína je zničená a Thajsko je plná
čínskych utečencov, ktorých Thajčania z duše nenávidia.
Lake Anderson je pravdepodobne Európan ( asi, ale možno mi
táto informácia unikla), ktorý je zodpovedný za chod tejto továrne. Jedného dňa
na trhovisku objaví doposiaľ neznáme ovocie Ngo. Treba vedieť, že všetky
potraviny sú geneticky upravované a umelo vypestované. Toto ovocie sa však
zdá byť pôvodné, nemodifikované. Okamžite sa o neho začne zaujímať a chce vypátrať,
odkiaľ pochádzajú semená.
Tu, sa náš už aj tak dosť zložitý príbeh ešte viac zamotá a k tomu
aj rozvetví. Na chvíľu, (dokonca mám pocit, že aj úplne ) zabudneme na záhadné Ngo
a spoznáme nové postavy.
Hok Seng, je čínsky utečenec so žltou kartu a je Andersonov
asistent. Celý čas mu ide len o dve veci. 1. Zlikvidovať svojho šéfa. 2. Dostať
sa do jeho trezora.
Kapitán Jaidee, prezývaný Tyger, je veliteľ štátnej bezpečnostnej zložky a zodpovedá
ministerstvu životného prostredia. Rozkazy plní po svojom, občas je z neho
pirát, ktorý okráda vzducholode prevážajúce potraviny, alebo koreniny. Robí to
dovtedy, kedy jedného dňa pretečie pohár a stane sa nepriateľom štátu
číslo 1...
Emiko je Novočlovek, umelo vytvorená žena, s telesnou vadou.
Neustále sebou šklbe, nedokáže spraviť ani jeden plynulý pohyb. Inak je však dokonalá
a má slúžiť svojmu pánovi. Jedným
slovom je prostitútka, ktorá si toho počas celej knihy vytrpí viac než dosť.
Ďalej, je tu tajomný pán Gibbons, ktorého sa od začiatku
snaží Anderson nájsť, ale na konci naňho akosi všetci pozabudnú...
Ku koncu, akosi všetci zabudnú na všetko o čo na
začiatku išlo a zamotáme sa do parádnej a úplne nezmyselnej občianskej vojny
medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom obchodu. Hlavné
postavy, až na jednu, skončia tak ako skončia a preto mi celý román ani na
konci nedáva žiadny zmysel. Samé thajské, čínske a cudzie výrazy a mala som
pocit, že sa skôr naučím ďalšiu cudziu reč, ako pochopím o čo vlastne ide.
V anotácii sa píše, že sa jedná o svižný dystopický thriller, ale mne
to skôr pripomína nekonečnú tragikomédiu.
Jáj a na koniec jeden citát, ktorý fakt stojí zato:
„ Pořádne
se nadechne (Emiko), nasaje vúne moře a hořícího hnoje a květů popínavých
orchidejí.“
Ak niekto, popri
horiacom hnoji cíti ešte aj more, napriek tomu, že nebýva priamo pri mori a k tomu
ešte aj vôňu orchideí, tak som asi fakt ja tá nemožná…