Neomillnerová Petra–Tina Salo1-Sladká jak krev

Vydavateľstvo: Robert Pilch – BROKILON, 2011
Séria: Tina Salo (diel 1 z celkovo 5)

Detaily

• 244 strán
• brožovaná väzba
• český jazyk

 „Podívej,“ začne. Dívám se. „Našli jsme dvě rumunské štětky, vykrvené. Pak jednoho bezdomovce, ten byl bez hlavy, ale krev taky nikde. Nemá tu někdo žízeň?“

Tine sa celkom dobre začína deň. V posteli jej leží vychudnutý feťák a pred dverami stoji 140kg policajt – medveďolak.
Praha je plná upírov a niekto z nich vraždí štetky a bezdomovcov. Robí to veľmi nápadne a hrozí, že sa o ich existencii dozvie aj verejnosť. Upírska komunita je rozrušená. Aby sa veci dali do poriadku, ich vodca Timotei, požiada Tinu aby našla vraha a všetko u polícii zahladila.
Tina je tak isto upírka, ale od ostatných sa líši v tom, že pri premene nezomrela. Preto jej neprekáža slnko a môže chodiť aj cez deň po vonku. Má prezývku Dítě dne. Nevadí jej ani striebro, akurát jej všetko začernie a dostane vyrážky. Šéfov príkaz sa nedá odmietnuť a nič iné jej neostane, ako sa pustiť do práce. Samozrejme, nie zadarmo. V tejto knihe sa platí za všetko. Každý je podplatiteľný, ide len o výšku sumy.

Postupne sa objavia ďalší upíry a jeden záhadný starec Simeon, o ktorom nikto nič nevie. Naopak, on Tinu pozná, dokonca sa pozná aj s jej upírskym otcom. S Tinou sa niečo deje. Má neustále hlad a ľudská, ani zvieracia krv ju nedokážu úplne zasýtiť.  Má sa napiť z iného upíra? Čo sa s ňou potom stane? Zmení sa na príšeru?
Na pomoc pri pátraní jej príde nemecký kolega Kay, ktorý sa k nej rovno nasťahuje do bytu. Kay je prvotriedny zabijak a hrdlorez. Počúva len príkazy matky a nikto pred ním nie je v bezpečí. Ani Tina.
V nočných podnikoch sa zrazu objavia noví, čerství upíry a začne sa lov na ich tvorcu. Orloj odbíja, turisti tlieskajú a Tina sedí na streche svojho bytu a rozmýšľa ako ďalej. Zoznam upírov žijúcich v Prahe je dlhý a ona nevie na koho z nich sa môže spoľahnúť. Či vôbec na niekoho?

Tento román sa mi miestami páčil, miestami menej a boli aj nudné pasáže, ktoré sa mi zdali byť veľmi natiahnuté. Tina je klasická upírka, pije ľudskú aj zvieraciu krv nie je vyberavá, len nech je tá krv čerstvá, priamo z tepny. Ani čo sa týka milencov nie je náročná. Feťáci, turisti, upíry, je to jedno, hlavne nech sa pri tom napije do sýta.
Kay je mamičkin chlapček, ktorý robí všetko čo mu prikáže. Mohol to byť veľmi zaujímavý charakter, keby toľko nespal. Naozaj, akoby autorka nevedela čo s ním, tak v jednom kuse spal. Občas sa prebral, niekoho trošku mučil, potom pár upírov zabil a to bolo všetko.
Timotej, je na začiatku knižky obyčajný tetovač a postupne sa mení na veľkého šéfa. Ale ani on nie je ničím zaujímavý, alebo záhadný.
Konrad, je prvý medveďolak, ktorý sa obáva splnu a toho, že ho v lese zastrelia pytliaci… Na toto neviem čo povedať…

Čo mi najviac na tejto knihe vadilo, bolo neustále cestovanie po Prahe a po okolí. Tina takmer nikdy nespala, z čoho bola neustále vyčerpaná a smädná.  Nie je tu ani štipka chémie medzi Tinou a jej milencami. Všetko je také mechanické. Ďalej tu bolo to kričanie, spôsob ako upíry bojovali medzi sebou. Neviem no, títo upíry sú taký divní.

≈

„Mlč,“ zarazím ho. „Nikdy, opakuju, nikdy nemluv s upírem, který z tebe pije, o lásce. Dokážu způsobit, abys kvůli mně umřel, bratříčku, abys za mnou běhal jako pes, ale láska to není.“

≈

Čo sa mi páčilo: všetky opisy mučenia a náradie k tomu potrebné. Špeciálne nástroje zo striebra, kliešte, dýky, ihly všetkých rozmerov, kolíky do rôznych otvorov tela a iné veci u ktorých sa dá len odhadnúť na čo asi slúžia. Treba uznať, že v tomto má spisovateľka fantáziu.
Prvý diel skončí pre mňa prekvapivo, čakala som niečo úplne iné a práve preto budem v čítaní príbehov o Tine Salo pokračovať.

≈

 „Dokázal bys mě zabít?“ odpovím otázkou, která je ještě blbější než obligátní: „Máš mě rád?“  
  „Co?“ Stojí před postelí a pohupuje v ruce sáčkem s krví.
„Zabít.“

„Tebe?“ Zamyslí se. „V noci asi jo. Ve dne by to bylo těžké. Jak jsi na takovou věc přišla?“
Dotkni se Tima a zabiju já tebe,“ oznámím mu bez zřejmé souvislosti.
Stojí uprostřed ložnice nahý a cucá krev z igelitu. „Nechceš si zasouložit, liebchen?“ 
„Když vyhodíš ten pytlík, tak klidně.“

≈

„ Nechtěla by ses něčeho napít?“ nabídne mi Dárek a já jen těžko krotím touhu jednu mu vrazit. „ Ne pila jsem. Jo, a taky nechci šukat ani s jedním z vás.“  Odmítnutí milenci se tváří vždycky stejně, ať už jsou mrtví, nebo živí.“