Cashore Kristin – Ohnivá

Vydavateľstvo: Ediposs, 2010
Detaily

• 413 strán
• pevná s prebalom väzba
• slovenský jazyk

„Niektorí ľudia sú skrátka príliš mocní a krutí, aby mohli zostať nažive. Niektorí ľudia sú skrátka príliš neľudskí, bez ohľadu na to, ako veľmi ich ľúbite. Bez ohľadu na to, že ak ich chcete zastaviť, musíte aj vy k nim byť na chvíľu krutí a neľudskí. Sú veci, ktoré jednoducho treba vykonať.“

Vatra je 17 ročné dievča, ktoré žije v kráľovstve Hvozdov, v krajine, ktorá je krutá a vojnou sužovaná. Mladý kráľ Nash, sa celou silou drží trónu, ale aj na severe, aj na juhu sa proti nemu búria a schyľuje sa k vojne. Toto kráľovstvo je plné smrteľne nebezpečných príšer. Tieto tvory sú nádherne sfarbené, čím si k sebe lákajú ľudí ako svoju korisť. Jednou z príšer je aj hlavná hrdinka Vatra, posledná príšera ľudskou podobou. Je nádherná, jej krása vyráža ľuďom dych a jej ohnivo sfarbené vlasy lákajú dokonca aj ostatné divé tvory. Má nebezpečnú schopnosť, ovládať mysle ľudí a všetkého živého v jej blízkosti. Ľudia sa jej boja, zatracujú ju, alebo naopak, sú do nej chorobne zaľúbení a nedokážu sa od nej odtrhnúť. Ona však svoju moc nezneužíva a odmieta liezť ľuďom do hlavy. Jej schopnosti však môžu zachrániť celú krajinu, preto si po ňu príde princ Brigan a odvedie ju do Kráľovo mesta.

Musím sa priznať, že táto kniha ma na prvé čítanie úplne dostala. Nedokázala som sa od nej odtrhnúť, je veľmi pútavá a krásne napísaná. Živo som pred sebou videla všetky postavy, krásne, farebné príšery, tyrkysových zajačikov, ružové mačičky a nádherných divých vtákov. Najskôr som si povedala, že je lepšia ako prvý diel. Potom som ju dočítala a trošku som o nej začala premýšľať.

Prečo sa to vôbec považuje za pokračovanie Výnimočnej, keď s ňou nemá absolútne nič spoločné? Teda okrem jedného fagana, ktorý má dvojfarebné oči, je odporný a brutálny? Lecka som nenávidela už od jeho narodenia a to som ešte nevedela, čo sa z neho vykľuje.
Dej sa odohráva cca 30 rokov pred Výnimočnou. Štýl písania je úplne rovnaký a naozaj výborný. Ale, miestami až tak podrobný a dôkladný, že som sa nudila. Musela som knižku odložiť bokom a vrátiť sa k nej po nejakom čase. Rovnako, ako vo Výnimočnej, aj teraz som sa strácala v menách, názvoch, mestách a osadách a k čítaniu som si potrebovala pozerať aj priloženú mapu.
Dej? Nič extra. Stále som dúfala, že sa to nejako vyhrotí a stane sa niečo prevratné, ale žiaľ nie. V podstate sa nič ani nedialo, vojna bola nudná a veľmi plytká. Na Nasha som sa nevedela pozerať ako na kráľa, pre boha, ten chlap nemal žiadnu autoritu! 
Nebolo to ani veľmi romantické, dokonca nefungoval ani milostný trojuholník. Lepšie povedané, žiadny nebol. Vatra hneď na začiatku zaujala pevné stanovisko voči Lukovi, mala ho iba na príležitostné odbúravanie stresu. Luk, zase ochotne okrem Vatry, obšťastňoval aj každú inú, ktorá sa objavila v jeho blízkosti. Vôbec pritom nebral ohľad na dôsledky. Ani on, ani jeho otec nevedeli koľko a kde všade môže mať potomkov. A to sa bavíme o 20 ročnom chlapcovi!
Brigan bol v pohode, dnešným okom pozerané, totálny workoholik, stále bol na cestách a dohliadal na armádu.
Vatra celú knihu len plakala a menštruovala a zase plakala, že ona je pre tento svet príliš krásna… Chytala som sa za hlavu, ale budiš. Párkrát som precítila jej bolesť, ale skôr ma to obťažovalo. Aspoň bol kladený dôraz na dôležitosť užívania antikoncepcie. Čo ma ale prekvapilo najviac, propagovali sa nejaké zázračné bylinky na prerušenie tehotenstva a ďalšie bylinky, vďaka ktorým už žena nikdy neotehotnie…

Neviem, prečo je to spojené so Siedmimi kráľovstvami, veď sa to tam ani neodohráva. Dokonca nemám páru kde sa táto záhadná krajina nachádza, v nejakej inej dimenzii? Dúfam, že sa to v treťom diely všetko pekne vysvetlí a zapadne do seba.
Napriek tomuto všetkému sa mi táto knižka veľmi páčila, rozhodne stojí za prečítanie a už sa nemôžem dočkať pokračovania, ktoré vyšlo len nedávno pod názvom Bitterblue a dúfam, že sa ho na Slovensku dočkáme ešte v tomto roku.


„Keď k jagavej večernej oblohe vyletel čierny popol, Vatrine husle nariekali nad stratou milovaného človeka, ale aj nad živými, ktorí tu po ňom zostali a prišli mu povedať posledné zbohom.“