Bacigalupi Paolo - Dívka na klíček

Vydavateľstvo: Argo, Triton, 2011

Detaily

• 384 strán
• pevná väzba
• český jazyk

Anotácia: Anderson Lake pracuje pro společnost AgriGen v Thajsku jako kalorik. Navenek je ředitelem továrny, ale nenápadně pročesává bangkokská tržiště, hledá potraviny, o kterých se myslelo, že už neexistují, a doufá, že se zmocní bohatství ztracených kalorií minulosti. Potom ale potká Emiko... Emiko je dívka na klíček, zvláštní a překrásné stvoření. Není to lidská bytost, patří mezi Novolidi; je uměle vytvořená, vypěstovaná v líhni. Naprogramovali ji, aby uspokojovala dekadentní rozmary jistého obchodníka z Kjóta, ale teď skončila na ulicích Bangkoku. Novolidi někdo bere jako tvory bez duše, jiní je zase mají za ďábly. Pracují jako otroci, vojáci, jako hračky bohatých. Jsme v mrazivé blízké budoucnosti, kdy svět ovládají kalorické korporace, ropný věk pominul a vedlejší dopady bioinženýrských chorob řádí po celém glóbu. Co se bude dít, když se kalorie stanou měnou?

Když se bioterorismus stane nástrojem velkých korporací a když jeho následky naženou lidstvo do éry posthumánní evoluce?

Nadějný nový autor Paolo Bacigalupi napsal jeden z nejlépe hodnocených science fiction románů poslední doby. Dívka na klíček získala ve Spojených státech hned pětici významných žánrových cen. Je to svižný dystopický thriller, ale i vize blízké budoucnosti, ostrá jako žiletka.

Moje dojmy:

Počas trojtýždňového trápenia, kedy som zápasila s týmto románom, som napísala štyri strany poznámok. Bolo by to super, pokiaľ by sa neopakovali dokola stále tie isté vety: O čom to do kelu je?, alebo Kurnik šopa, čo je to tá kličkopružina?, alebo Len ja som taká blbá, že nechápem o čo ide?  Napísala som aj zopár šťavnatejších viet, ale nadávky sem skutočne nepatria, tak si ich nechám radšej pre seba. Pokúsim sa teda napísať slušne a kultivovane moje dojmy z tejto knihy.

Svet, ako ho poznáme my, už neexistuje. Neviem ako dlho, netuším aký je rok, kedy sa toto všetko odohráva... Nachádzame sa v Thajsku, v Bankoku v jednej továrni na ani netuším čo... Veď sme iba na začiatku príbehu, tak nepotrebujeme hneď všetko vedieť. Okrem iného, sa tu vyrába aj takzvaná kličkopružina. Že neviete čo to je? Vitajte v mojom svete, lebo žiaľ ani ja netuším čo to vlastne je. Ak budete pozorne čítať, niekde ku koncu knižky sa to dozviete... Ale ako píšem, sme iba na začiatku. Elektrika neexistuje, všetko je poháňané Kalóriamy a Joulamy. Ako? Dobrá otázka, žiaľ opäť bez odpovede. Sú však počítače, na šlapací pohon. Nebuďte nároční, nechcite vedieť ako môžu fungovať. Mne sa pri tom vybavuje babkin starý šlapací šijací stroj značky Zinger :) Tak asi tak nejak, len je to počítač :) Jedinou mernou jednotkou sú kalórie. Čína je zničená a Thajsko je plná čínskych utečencov, ktorých Thajčania z duše nenávidia.

Lake Anderson je pravdepodobne Európan ( asi, ale možno mi táto informácia unikla), ktorý je zodpovedný za chod tejto továrne. Jedného dňa na trhovisku objaví doposiaľ neznáme ovocie Ngo. Treba vedieť, že všetky potraviny sú geneticky upravované a umelo vypestované. Toto ovocie sa však zdá byť pôvodné, nemodifikované. Okamžite sa o neho začne zaujímať a chce vypátrať, odkiaľ pochádzajú semená. 

Tu, sa náš už aj tak dosť zložitý príbeh ešte viac zamotá a k tomu aj rozvetví. Na chvíľu, (dokonca mám pocit, že aj úplne ) zabudneme na záhadné Ngo a spoznáme nové postavy.

Hok Seng, je čínsky utečenec so žltou kartu a je Andersonov asistent. Celý čas mu ide len o dve veci. 1. Zlikvidovať svojho šéfa. 2. Dostať sa do jeho trezora.

Kapitán Jaidee, prezývaný Tyger, je veliteľ štátnej bezpečnostnej zložky a zodpovedá ministerstvu životného prostredia. Rozkazy plní po svojom, občas je z neho pirát, ktorý okráda vzducholode prevážajúce potraviny, alebo koreniny. Robí to dovtedy, kedy jedného dňa pretečie pohár a stane sa nepriateľom štátu číslo 1...

Emiko je Novočlovek, umelo vytvorená žena, s telesnou vadou. Neustále sebou šklbe, nedokáže spraviť ani jeden plynulý pohyb. Inak je však dokonalá a má slúžiť  svojmu pánovi. Jedným slovom je prostitútka, ktorá si toho počas celej knihy vytrpí viac než dosť.

Ďalej, je tu tajomný pán Gibbons, ktorého sa od začiatku snaží Anderson nájsť, ale na konci naňho akosi všetci pozabudnú...

Ku koncu, akosi všetci zabudnú na všetko o čo na začiatku išlo a zamotáme sa do parádnej  a úplne nezmyselnej občianskej vojny medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom obchodu. Hlavné postavy, až na jednu, skončia tak ako skončia a preto mi celý román ani na konci nedáva žiadny zmysel. Samé thajské, čínske a cudzie výrazy a mala som pocit, že sa skôr naučím ďalšiu cudziu reč, ako pochopím o čo vlastne ide. V anotácii sa píše, že sa jedná o svižný dystopický thriller, ale mne to skôr pripomína nekonečnú tragikomédiu.

Jáj a na koniec jeden citát, ktorý fakt stojí zato:

„ Pořádne se nadechne (Emiko), nasaje vúne moře a hořícího hnoje a květů popínavých orchidejí.“

Ak niekto, popri horiacom hnoji cíti ešte aj more, napriek tomu, že nebýva priamo pri mori a k tomu ešte aj vôňu orchideí, tak som asi fakt ja tá nemožná…